V golfe máme rôzne faktory ovplyvňujúce výkonnosť golfistu.
Psychické faktory
Veľký význam v golfovom výkone hrá práve mentálny faktor. Nedostatočná psychická odolnosť nepriaznivo ovplyvňuje výkon aj v prípade výbornej technickej pripravenosti. Cieľom je stabilizovať výkonnosť na trénovanej úrovni. Spôsob myslenia hráčov na golfovom ihrisku ovplyvňuje ich hru. Pokiaľ majú golfisi zlé mentálne návyky ovplyvňujú nielen ich myslenie, ale majú vplyv aj na ich fyzickú kondíciu, pričom dochádza k nadmernému napätiu svalov okolo ramien a paží.
3 stavy mentálnej pripravenosti:
- Predštartové stavy – prípravná / predturnajová fáza (nadmerná aktivácia / nízka aktivácia)
- Súťažné stavy – počas turnaja (celková motivácia športovca a psychické naladenie športovca počas pretekov)
- Stavy po pretekoch – po-turnajová fáza (korekcia neúspechu)
Taktické faktory
Taktika je v golfe dôležitá, hoci v tímových športoch sa na ňu kladie oveľa väčší dôraz. Je to používanie myšlienkových postupov na následnú optimálnu voľbu riešenia v danej situácii. Taktika zahŕňa napríklad výber optimálneho riešenia v daných situáciách, výber palice, konzervatívny prístup k hre alebo riskovanie.
Kondičné faktory
Opakované zrýchlené švihy v kombinácii s rotačným tlakom na chrbticu kladú vysoké nároky na fyzickú kondíciu. Profesionáli – počas rán a tréningov odohrajú vyše 2000 golfových švihov každý týždeň (Thériault et al., 1998, In: Smith, 2010). Fyzická zdatnosť hráča je dôležitá pre úspech, aby dokázal udržať stabilný výkon počas niekoľkých dní po sebe (Smith, 2010). Kombinácia výbušnej sily, flexibility a rovnováhy dôležitá pre komplexný golfový švih (Evans, 2015). Zlepšením fyzických vlastností golfistu sa zvýši rýchlosť hlavy palice, ktorá výrazne ovplyvňuje vzdialenosť letu loptičky (Fradkin et al., 2004).
Fyziologické faktory
Počas golfu sa tepová frekvencia pohybuje od 52,1 % do 78,7 % (95 až 137 úderov za minútu) (Magnusson et al., 1999). McKay a jeho kolegovia zistili 17% nárast reakcie srdcovej frekvencie medzi tréningovým a súťažným kolom, čo pravdepodobne odráža psychofyziologickú reakciu na stres počas turnaja. Chôdza na 18-jamkovom ihrisku predstavuje približne 10 000 krokov a viac ako 8 km (Smith 2010) za 4 hodiny v závislosti od topografie ihriska, nadmorskej výšky alebo poveternostných podmienok. Energetický výdaj na 18 jamiek – 9 km s bagom na chrbte 1950 kcal/2h50min, bag na vozíku 1530 kcal (Smith, 2010).
Kardiovaskulárna záťaž pri chôdzi po ihrisku pri použití golfového vozíka na 18 jamiek (Dobrosielski et al., 2002):
VO2max 46+-2,6 % na rovnom ihrisku
VO2max 50-85 % pre amatérskych golfistov na kopcovitom ihrisku
Zdroje: Thériault, G. and Lachance, P., 1998. Golf injuries: an overview. Sports medicine, 26, pp.43-57.
Smith, M.F., 2010. The role of physiology in the development of golf performance. Sports Medicine, 40, pp.635-655.
Evans, K. and Tuttle, N., 2015. Improving performance in golf: current research and implications from a clinical perspective. Brazilian Journal of Physical Therapy, 19, pp.381-389.
Fradkin, A.J., Sherman, C.A. and Finch, C.F., 2004. Improving golf performance with a warm up conditioning programme. British Journal of Sports Medicine, 38(6), pp.762-765.
Doan, B.K., Newton, R.U., Kraemer, W.J., Kwon, Y.H. and Scheet, T.P., 2006. Salivary cortisol, testosterone, and T/C ratio responses during a 36-hole golf competition. International journal of sports medicine, pp.470-479.
Dobrosielski, D.A., Brubaker, P.H., Berry, M.J., Ayabe, M. and Miller, H.S., 2002. The metabolic demand of golf in patients with heart disease and in healthy adults. Journal of Cardiopulmonary Rehabilitation and Prevention, 22(2), pp.96-104.
